Skúmanie horizontu (známe aj ako skúmanie prostredia) predstavuje základný prvok strategického výhľadu. Ide o systematický proces preskúmavania vonkajšieho prostredia s cieľom identifikovať riziká, príležitosti, disrupcie, neistoty alebo možný vývoj relevantný pre skúmanú oblasť. Cieľom je lepšie porozumieť podstate a tempu nadchádzajúcich zmien. Základným prvkom skúmania horizontu sú slabé signály, t.j. udalosti, ktorých výskyt je vnímaný ako neznámy, alebo málo pravdepodobný, ale s potenciálne vysokým rušivým dopadom, ak k nim dôjde.

Kvalitné dáta sú základom správnych rozhodnutí a dobrých politík - verejných aj korporátnych. Dáta z budúcnosti nemáme, dátami disponujeme len z minulosti. Je preto potrebné aktuálny stav poznania konfrontovať s dynamikou nadchádzajúcich zmien a slabými signálmi, ktoré ich avizujú.

Minulosť je predmetom mnohých diskusií, interpretácií a analýz. Paradoxne budúcnosť, ktorá je v mnohých aspektoch relevantnejšia, než minulosť, je často predmetom menšieho záujmu. Vytvoriť priestor pre aktívny záujem o budúcnosť je prvým krokom na ceste k jej lepšiemu pochopeniu. 

Pre lepšie pochopenie budúcnosti je kľúčové porozumieť súvislostiam, spájať javy a trendy. Budúcnosť sa ešte neudiala, a preto ju nemožno empiricky skúmať. Možno sa však na ňu pripraviť skúmaním alternatívnych scenárov vývoja, indentifikovaním možných rizík a príležitostí.