Čína na ceste stať sa svetovým lídrom v jadrovej energetike

FACTA

Čína schválila výstavbu rekordných 11 jadrových reaktorov na 5 rôznych miestach v celkovej hodnote 31 mld. USD, potom čo v predchádzajúcich dvoch rokoch schválila opakovane po 10 nových reaktorov. Ide o pokračujúce úsilie Číny vysporiadať sa s nárastom spotreby energie a zároveň potrebou dekarbonizácie. Hoci je Čína technologickým svetovým lídrom v oblasti obnoviteľných zdrojov energií, stále vyše 63% čínskeho energetického mixu tvorí uhlie. V Číne je 56 funkčných jadrových reaktorov (rovnaký počet ako napr. vo Francúzsku) a 30 je vo výstavbe. Jadrová energetika sa však podieľa na čínskom energetickom mixe zatiaľ len 5 percentami. Dôležitým signálom v smere zmierňovania obáv súvisiacich s jadrovou energetikou bolo aj nedávne úspešné predstavenie jadrového reaktora schopného pasívne sa schladiť v prípade núdze, aj v prípade straty externej dodávky energie.

FUTURA

Hoci Čína čelí problémom súvisiacim so seizmickou činnosťou, nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily, dodávkami jadrového palivami a nakladania s jadrovým odpadom, ako aj protestom verejnosti, kroky Číny potvrdzujú trend podpory jadrovej energetiky a jej možnej revitalizácie nielen v Číne, ale aj inde vo svete. Naznačujú tiež, že aj svetoví lídri v oblasti zelených technológií budú do energetických mixov zapájať zdroje ponúkajúce vysokú efektivitu a stabilitu produkcie energie. Kroky Číny smerom k zvyšovaniu bezpečnosti jadrovej energetiky môžu tieto trendy ďalej posilniť. I keď nová technológia pasívneho chladenia nie je aplikovateľná v už existujúcich reaktoroch, môže sa stať vzorom do budúcnosti. Úspechy, alebo neúspechy Číny na poli jadrovej energetiky preto môžu byť určujúce pre revitalizáciu jadrovej energetiky vo svete. Úsilie Číny okrem environmentálnych, dekarbonizačných a energetických cieľov môže mať zásadný význam aj pre geopolitické zámery Číny. Jadrová energetika môže výrazne posilniť energetickú sebestačnosť a bezpečnosť Číny a zároveň byť nástrojom vplyvu vo svete, keďže Čína nie je len pasívnym konzumentom jadrovej energetiky, ale aj jednou z krajín s vlastnou technológiou dizajnu, výstavby a a prevádzkovania jadrových elektrární. Zároveň je na ceste stať sa v 30. rokoch svetovým lídrom z hľadiska kapacity jadrovej energetiky.