Prečo potrebujeme strategický výhľad (2)

Kde je hranica medzi úspechom a neúspechom?

Predpovede (forecast) sú vykreslením budúcnosti na základe existujúcich dát. Vychádzajú z údajov, ktoré máme k dispozícii. Problémom je, že empirickými údajmi z budúcnosti nedisponujeme. Ešte podstatnejšie je to, že často si túto skutočnosť neuvedomujeme. Tým, že máme isté predpoklady o budúcnosti, máme tendenciu vnímať ich ako fakty a riadiť sa nimi. O to väčšia býva frustrácia, keď sa tieto očakávania nenaplnia.

Prvým krokom, ako sa vyhnúť chybám, je uvedomiť si jednu z premís strategického výhľadu: empirické dáta máme len z minulosti. Predpovedanie budúcich javov je preto modelovaním budúcnosti na základe minulosti. Je to ako by sme riadili auto a dívali sa pritom do spätného zrkadla. Problém môže nastať už pri prvej zákrute.

Prekvapujúci nie je rozsah našich chybných predpovedí, ale to, že si to neuvedomujeme.
Nassim Nicholas Taleb: The Black Swan – The Impact of the Highly Improbable

Zákrut a križovatiek svet zažil v poslednom období hneď niekoľko: globálna finančná kríza, dlhová kríza v eurozóne, Arabská jar, rozmach globálneho terorizmu, migračná kríza, brexit, COVID-19, ruská agresia na Ukrajine. To všetko na pozadí zmeny klímy, energetickej tranzície, inflačnej krízy, nástupu umelej inteligencie či prebiehajúcej technologickej revolúcie.

Víťazi sú potom spravidla tí, ktorí sú na budúce prekvapenia pripravení, naopak, zdrojom neúspechu môže byť spoliehanie sa na istoty z minulosti.

Ako vie pomôcť strategický výhľad?

Strategický výhľad sa neusiluje budúcnosť predpovedať. Naopak, pracuje s tézou, že budúcností môže byť viacero.

Skutočná podoba budúcnosti sa tvorí našimi rozhodnutiami a objektívnymi faktormi, ktoré ich ovplyvňujú. Preto sa foresight usiluje pochopiť sily, ktoré budú formovať budúcnosť a cielene hľadá možné narušitele očakávaného vývoja. Také javy, ktoré môžu vývoj urýchliť, alebo naopak pribrzdiť.

Rozumieť lepšie budúcnosti totiž znamená predovšetkým vedieť sa na to, čo ešte len príde, lepšie pripraviť.
Martin Potůček a kol., Poznávaní budoucnosti jako výzva

Testuje pri tom naše predpoklady, lebo najväčších chýb sa môžeme dopustiť, keď máme nesprávne nastavené očakávania. Hodnotí tieto očakávania vo svetle existujúcich a vynárajúcich sa trendov a hľadá signály udalostí, ktoré môžu tento očakávaný vývoj narušiť. Robí tento výskum širokospektrálne, lebo najväčšie prekvapenia môžu prísť z oblastí, ktoré sa na prvý pohľad môžu javiť ako nesúvisiace alebo málo pravdepodobné.

Aktuálne dosluhujúca Európska komisia sa na začiatku svojho mandátu v decembri 2019, celkom správne, vrhla do budúcnosti: ako priority si zadefinovala zelenú a digitálnu tranzíciu. Veľa sa v týchto oblastiach podarilo dosiahnuť. História si však ako určujúce momenty tejto Komisie zapamätá najmä reakciu na pandémiu COVID-19 a na ruskú agresiu na Ukrajine.

Naopak Rusko zahľadené do svojej minulosti chcelo weaponizáciou energetiky a útokom na Ukrajinu znásobiť svoj vplyv. Dosiahlo tým v dvoch pre Rusko kľúčových oblastiach – v energetike a bezpečnosti - de facto pravý opak: stratilo kľúčové európske trhy a rozšírilo hranicu Ruska s NATO.

Budúcnosť nemusíme poznať, ale môžeme sa na ňu pripraviť

Predpovede sa usilujú povedať, ako bude budúcnosť vyzerať. Strategický výhľad sa usiluje vysvetliť, ako by budúcnosť mohla vyzerať a v čom sa naše predpoklady môžu mýliť. Väčšina ľudí preferuje predpovede, lebo majú radi istotu. O to väčšie býva sklamanie, keď sa predpovede nenaplnia. O úspechu alebo neúspechu môžu rozhodnúť práve tzv. divoké karty: javy, skutočnosti a udalosti, ktoré sú málo pravdepodobné, málo výrazné alebo nečakané. Keď však k nim dôjde, ich dopad je značný.

Takými udalosťami v globálnom merítku boli pandémia, ruská agresia, útok z 9/11, vznik internetu, či pád Lehman Brothers. V budúcnosti takýmito skutočnosťami môže byť zvládnutie fúznej reakcie, nástup všeobecnej umelej inteligencie, kolonizácia vesmíru alebo geoinžinierstvo. Podobne je takéto disrupcie možné identifikovať na regionálnej alebo lokálnej úrovni, v komerčnej aj súkromnej sfére. Či k nim dôjde a kedy, to je ťažké predpovedať. Spravidla ich vieme dobre vyhodnotiť spätne, keď hľadáme príčiny dnešných udalostí. Strategický výhľad sa usiluje túto rovnicu obrátiť a identifikovať hybné sily, ktoré povedú k disrupciám v budúcnosti, a tým dáva príležitosť sa na ne včas pripraviť.

Pokúšať sa predpovedať budúcnosť môže byť stratou času, ale nepokúsiť sa pochopiť ju, je stratou príležitostí.

Prirodzenou reakciou v podmienkach turbulentného a nepredvídateľného vývoja, akého sme svedkami dnes, je rezignovať na strategické plánovanie. Musíme si ale uvedomiť, že tým dávame náskok tým, ktorí s budúcnosťou aktívne pracujú. Ak s ňou pracujú vizionári, je to ten lepší prípad. Ak ale s budúcnosťou začnú pracovať manipulátori, je zle.

Strategický výhľad nepredpovedá budúcnosť, ale ponúka návod ako ju pochopiť a pracovať s rôznymi alternatívami vývoja. Je na jednej strane skeptický. Preto aktívne testuje naše predpoklady a očakávania. Na druhej strane je optimistický. Verí, že budúcnosť je možné našimi rozhodnutiami aktívne tvarovať. Predpokladom toho je, že budúcnosti lepšie porozumieme.

To je jedna z prvých lekcií pre dnešnú dobu, ktorá odmieta strategické diskusie a preferuje operatívne riešenia. Prototyp dnešného lídra je osoba ponúkajúca jednoduchý recept vychádzajúci zo zjednodušeného, ľahko odkomunikovateľného, vnímania budúcnosti. Aj to je daň doby, ktorá nás tlačí do rýchlych a jednoduchých riešení. Je to doba, ktorá očakáva okamžité a stručné odpovede, ideálne v rozsahu jedného statusu na sociálnych sieťach. Je to daň, ktorú platíme technológiám, ktoré uľahčujú komunikáciu, ale zabíjajú myslenie.