„Križovatky mieru“ ako nová strategická koncepcia Arménska

Po tom ako Azerbajdžan v septembri minulého roku prevzal kontrolu nad Náhorným Karabachom, obe krajiny vyjadrili záujem o dosiahnutie mierovej dohody a delimitáciu hraníc. Jerevan a Baku vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom sa zaviazali prepustiť vojnových zajatcov, zatiaľ čo Arménsko podporilo Azerbajdžan v jeho kandidatúre na hostenie medzinárodnej konferencie OSN o zmene klímy COP29 v novembri tohto roku.

Následne Arménsko predstavilo svoj nový projekt s názvom "Križovatky mieru", v ktorom načrtlo úlohu Arménska v postkonfliktnom urovnaní, v rámci ktorého sa krajina infraštruktúrne prepojí so susednými krajinami, a tým premení svoje územie na dopravnú križovatku v rámci kľúčových medzinárodných koridorov.

Hoci azerbajdžanský prezident Ilham Aliev v marci 2024 vyhlásil, že obe krajiny sú "bližšie k mieru ako kedykoľvek predtým", Azerbajdžan má v tejto situácii stále navrch a vie, že môže získať ešte určité územné ústupky, najmä pokiaľ ide o vytvorenie koridoru Zangezur spájajúceho Azerbajdžan s jeho exklávou Nachičevan, ktorá susedí s Tureckom. Azerbajdžan v tejto súvislosti tvrdil, že osem azerbajdžanských dedín je "stále pod arménskou okupáciou", a požaduje zmenu arménskej ústavy, v ktorej sa uvádza zjednotenie Arménska s Náhorným Karabachom. V rámci ďalších ústupkov Jerevan odovzdal štyri obce Azerbajdžanu, pričom Zangezurský koridor bol napokon v auguste tohto roku odmietnutý oboma stranami, čo vytvára priestor pre rýchlejšie dosiahnutie mierovej dohody.

Arménsko malo historicky dlhodobo dobré vzťahy s Ruskom, pričom existuje medzištátna zmluva o ochrane Arménska, ktorá sa však nevzťahuje na územie Karabachu. Preto Jerevan dlhodobo stál na ruskej strane a prinajmenšom nekritizovalo Rusko v jeho zahraničnej politike. Pred stratou kontroly nad Náhorným Karabachom Arménsko odmietlo vo Valnom zhromaždení OSN zaujať stanovisko ku všetkým piatim rezolúciám týkajúcim sa ruskej invázie na Ukrajinu. Namiesto toho sa zdržalo, alebo nebolo prítomné. Dokonca bolo obvinené z obchádzania západných sankcií.

Avšak po septembri 2023 Jerevan rýchlo nabral kurz na geopolitické oddelenie od Ruska. Arménska vláda bola rozčarovaná absenciou ruskej podpory počas arménsko-azerbajdžanskej vojny v rokoch 2020 a 2023, a to aj vtedy, keď Rusko malo na mieste svoje mierové sily, ktoré mali dohliadať na mier v pohraničí od roku 2020.

Jerevan preto zmrazil svoju účasť v Organizácii zmluvy o kolektívnej bezpečnosti a pripojil sa k Medzinárodnému trestnému súdu, čo okrem iného znamená, že ruský prezident Vladimír Putin by musel byť zatknutý, ak by prišiel do Arménska. Týmito krokmi Moskva stráca svoj vplyv na Kaukaze, zatiaľ čo sa plne koncentruje na vojnu na Ukrajine.

Obchodné a medziľudské väzby však komplikujú jednoduché odpútanie sa od Ruska. Rusko je najväčším obchodným partnerom Arménska. V roku 2022 export do Ruska tvoril 40 % a import z Ruska 22 %. V roku 2022 bolo do Arménska poslaných rekordných 5,2 mld. USD v osobných prevodoch, pričom až 3,6 mld. USD prišlo z Ruska, čo tvorilo okolo 5 % HDP Arménska. Avšak v roku 2024 sa táto suma postupne znižuje.

Navyše približne 300-tisíc Rusov utieklo do Arménska po ruskej invázii na Ukrajinu a okrem toho sa v Arménsku stále nachádza ruská vojenská základňa. Arménsko je členom Eurázijskej únie, čo mu znemožňuje prehlbovať obchodné vzťahy s EÚ v rámci dohôd o voľnom obchode.

V tejto súvislosti začal Jerevan hľadať väčšiu podporu a spoluprácu na Západe. Bola zriadená monitorovacia misia na arménsko-azerbajdžanských hraniciach pod vedením EÚ a arménsky premiér Nikol Pašinjan sa v posledných mesiacoch stretol s viacerými vysokými západnými predstaviteľmi vrátane Blinkena, Macrona, Scholza, čelných predstaviteľov EÚ a generálneho tajomníka NATO Stoltenberga. Arménsko dokonca uskutočnilo vojenské cvičenia s USA, pričom zástupca americkej armády bude pôsobiť ako poradca na arménskom ministerstve obrany. Spojené štáty deklarujú svoj záujem podporiť prosperitu v Arménsku, cez ktorý bude smerovať medzinárodný koridor do Európy. Okrem toho Azerbajdžan kritizoval trojstranné stretnutie Arménsko - EÚ - USA, ktoré sa uskutočnilo v apríli 2024 v Bruseli.

Hoci predstavitelia Európskej únie podporujú arménsko-azerbajdžanský mierový proces, Európska únia nemá jednotný postoj k tomuto konfliktu. Napriek tomu, že Európska únia odsúdila vypuknutie bojov, nezaviedla sankcie proti Azerbajdžanu, najmä kvôli dôležitému importu plynu z Azerbajdžanu. Napriek tomu Európska únia schválila balík pomoci pre arménsku armádu vo výške 10 miliónov eur, čo znervózňuje Azerbajdžan.

V súčasnosti Arménsko buduje bilaterálne najvýznamnejšie vzťahy s Francúzskom, Indiou, Gréckom, Cyprom či Iránom. Ide najmä o dovoz zbraní do Arménska. To odráža aj nedávne výsledky prieskumov arménskej verejnej mienky, ktorá o Rusku značne klesla.

Najmä francúzsko-azerbajdžanské vzťahy sa po roku 2023 prudko zhoršili. Azerbajdžan kritizoval francúzske dodávky zbraní Arménsku a Paríž obvinil Baku z podpory hnutí za nezávislosť vo francúzskej Novej Kaledónii počas nedávnych násilností. Okrem toho v júli 2024 Azerbajdžan hostil približne 20 francúzskych separatistických hnutí z Korziky, Novej Kaledónie, Francúzskej Guyany, Guadeloupu a ďalších francúzskych zámorských území, ktoré sa zúčastnili na dvojdňovom kongrese v Baku.

Bilaterálne vzťahy Arménska sa prehlbujú nie len vojensky, ale aj investične. Francúzska energetická spoločnosť Framatome rokuje o výstavbe nového bloku jedinej arménskej jadrovej elektrárne, pričom Jerevan ešte pred dvomi rokmi podpísal memorandum s ruským Rosatomom o výstavbe tohto bloku.

V súčasnosti je pre Arménsko jediným priateľským susedom Irán, ktorý vyjadruje podporu Arménsku a odmietal vytvorenie Zangezurského koridoru, čo by znamenalo územné odstrihnutie od Arménska, pričom cez toto územie vedie plynovod z Iránu. Teherán je tiež v konfrontácii s Baku ohľadne jeho rastúcich väzieb na Izrael vrátane importu Izraelských zbraní.

Jerevan má veľmi malý manévrovací priestor, chýbajú mu pevné spojenectvá a bezpečnostné garancie, pričom jeho poloha medzi Tureckom a Azerbajdžanom komplikuje ďalší rozvoj. Keďže Rusko stráca kontrolu nad južným Kaukazom, Arménsko sa snaží vytvoriť nové partnerstvo so Západom, aby si vybudovalo nové bezpečnostné záruky.

Je otázne do akej miery sa Jerevanu podarí odkloniť od vplyvu Ruska. Hoci existujú potenciálne limitácie odklonu v podobe ďalšej vojny s Azerbajdžanom, prítomnosti ruskej vojenskej základne a obchodných vzťahov s Ruskom, v posledných mesiacoch možno monitorovať rýchle tempo reálnej politiky Jerevanu odkláňania sa na Západ s myšlienkou dokonca aj na integráciu do Európskej únie.

Nedávna návšteva ruského prezidenta Putina v Baku však podčiarkla významnosť vzťahov medzi Moskvou a Baku. Fakt, že ruský prezident prejavil záujem o spostredkovanie mierového procesu medzi Arménskom a Azerbajdžanom svedčí o postupnej strate vplyvu v regióne, nakoľko túto iniciatívu v minulosti sám priamo prevzal.

Práve projekt "Križovatky mieru" má predstavovať novú strategickú koncepciu Arménskeho štátu, ktorá by infraštruktúrne dobudovala krajinu, prepojila ju so susednými krajinami, normalizovala vzťahy s Azerbajdžanom a Tureckom a spravila by z Arménska menej postrádateľnú krajinu pre zahraničné mocnosti. Arménsko by tak nadobudlo nové spojenectvá, a tým určité záruky bezpečnosti. Svetové mocnosti ako Spojené štáty, Japonsko, aj EÚ deklarovali záujem vytvoriť koridor zo strednej Ázie do Európy, pričom by jednotlivé komodity netranzitovali cez Rusko alebo Čínu.

Ak by sa projekt "Križovatky mieru" zrealizoval, mohol by posilniť regionálny obchod, pritiahol investície do výstavby infraštruktúry a logistiky, pričom by sa rozšírili obchodné koridory a vytvorilo by sa jednoduchšie a rýchlejšie prepojenie na európske trhy.