Stredná Európa v bode demografického zlomu

Populačná prognóza OSN zverejnená v júli 2024 predpokladá kulmináciu globálnej populácie v roku 2084. Situácia je však výrazne odlišná v regióne strednej Európy, kde populácia kulminuje práve v súčasnom období. Rakúsko, Česko a Poľsko dosiahli vrchol populačnej krivky v roku 2023, Slovensko a Slovinsko ho dosahujú v roku 2024. Výnimkou je Maďarsko, ktoré populačne kulminovalo už v roku 1980. Ak sa naplní prognóza OSN, populácia strednej Európy bude odteraz už len klesať. 

Najhoršie z porovnania vychádza Poľsko a Slovensko. Poľsko by pri strednom variante vývoja populácie stratilo do konca storočia polovicu svojho obyvateľstva, Slovensko viac než tretinu. Negatívne dôsledky v Poľsku a Slovensku sú generované kombináciou negatívnej čistej migrácie a nízkej pôrodnosti.  

Žiadna z krajín v žiadnom z populačných variantov (v nízkom, strednom ani vo vysokom variante) nebude dosahovať celkovú fertilitu (počet živo narodených detí pripadajúcich na jednu ženu) na úrovni 2.1, ktorá je považovaná za hranicu dlhodobej udržateľnosti populácie.

Osobitne dramatickým problémom je otázka starnutia obyvateľstva v strednej Európe. S výnimkou optimistického (vysokého) variantu rastu populácie, dôjde k podstatnému starnutiu obyvateľstva. Zo súčasného mediánového veku 42-43 rokov na 48-55 rokov na konci storočia (v strednom variante). Pri negatívnom (nízkom) variante sa predpokladá priemerný vek na úrovni 55-67 rokov, čo by v kombinácii s dramatickým poklesom počtu obyvateľov zrejeme hraničilo s existenčnými otázkami pre spoločnosti strednej Európy.

Špecifikom demografie je dlhodobosť vývoja a zložitosť riešení. Ak by aj riešenia existovali, vyžiadajú si dlhé obdobie, než prinesú želaný efekt. Riešenia musia byť širokospektrálne, keďže demografické zmeny v rozsahu, v akom sa predpokladajú, budú mať dramatický dopad na prakticky všetky oblasti života spoločnosti a budú klášť zásadné otázke pre dostupnosť pracovnej sily, udržateľnosť sociálneho systému, nastavenie školstva a zdravotníctva, alebo bezpečnosť a obranyschopnosť štátu. Osobitne to platí v podmienkach strednej Európy, kde pre veľkú časť politických elít aj obyvateľstva je otázka kompenzácie demografického úpadku imigráciou za červenou čiarou. Práve vzhľadom na dlhodobosť a komplexnosť riešení sa nad nimi treba zamýšľať už teraz. V druhej polovici storočia bude už neskoro.